Anna Nigutová – Baková (1929 - 2013)

Narodila sa 16. 7. 1929 v Kostoľanoch nad Hornádom otcovi Jánovi a matke Barbore rod. Forgáčovej.

Jednotriednu rím. kat. školu vychodila v Kostoľanoch, kde ju učil učiteľ Michal Smolko.

Ako nám ona sama spomína, svoj spev zdedila po svojej matke, ale aj po otcovi a starej matke.

Učila sa veľmi rada, avšak vždy u nej vyhrával spev.

Vždy, keď sa v škole nenaučila nejakú básničku, pán Smolko otvoril okno a postavil maličkú Haničku do okna a vravel: “Keď nevieš básničku, tak spievaj pesničku.”

A tak mala Anička prvých poslucháčov.

Neznalosť básničky bola odpustená, podobne ako aj zakázané zábavy v krčme, kde Anička tajne chodila, keď videla vchádzať
Cigána do dediny s basou na chrbte.

Pri cigánskej muzike sa utvrdzovala, že tie naše východniarske pesničky sú krásne a veselé.

Veľmi rada spievala aj pri pasení kráv, a to tak, že ju bolo počuť až v susedných Tepličanoch.

V prvom spevokole, v ktorom spievala bol spevokol pri ľudovej škole, ktorý viedol učiteľ Siegfried.

Po piatich rokoch základnej školy v Kostoľanoch chodila do meštianky do Prešova.

Po vojne navštevovala Učiteľskú akadémiu v Košiciach.

Chcela byť pani učiteľkou, ale vždy u nej vyhrával spev.

Spievala v Slovenskom rozhlase a odtiaľ bol iba krôčik na dosky, ktoré znamenajú svet – do SĽUK-u v máji 1949.

A tak Anička vystúpila z tretieho ročníka Učiteľskej akadémie.

Ako sólistka reprezentovala našu malú v doline učupenú dedinku piesňami: Moja mac maľučka,
Frajira mac budzem, Ňedobre to v ňizkej chiži bivac…

Ľudovú hudbu viedol Janko Berky-Mrenica.

V SĽUK-u učinkovala do 30. 6.1985, plných 36 rokov.

Dostala veľa ocenení vrátane rezortného vyznamenania od ministerstva kultúry.

Precestovala s našou piesňou celý svet – veľa štátov Európy, Ázie, Afriky, Severnej Ameriky, Kanadu.

Pri tom všetkom stačila nahrávať v rozhlase a televízii.

Účinkovala vo filmoch Kubo, Rok na dedine, Rodná zem.

Spolu so svojím manželom mala dvoch synov.

Anna Nigutová Baková zomrela 7. 12. 2013.