Obecné symboly

Erb je v európskej tradícii na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, skupinu osôb, územie, mesto alebo obec.

Napriek relatívnej starobylosti a od 18. storočia aj primeranej veľkosti Kostolian nad Homádom sa doteraz nepodarilo nájsť doklad na ich historickú pečať, vznik ktorej by s ohľadom na jej sídlištný charakter a miestny význam bolo možné predpokladať najneskôr v období prelomu 18. a 19. storočia. Tým pádom nie je známy ani znak, ktorý obec v minulosti používala. Napriek tomu sa nedá vylúčiť, že sa tak skôr či neskôr nestane.

Za danej situácie neostávalo teda nič iné ako pristúpiť k návrhu a následne k prijatiu celkom nového erbu.

Predstavitelia miestnej samosprávy vyjadrili želanie, aby heraldické znamenie tohto erbu predstavovalo kostol a rieku Hornád, prípadne patrocínium spomínaného kostola. Toto prianie bolo z heraldického hl’adiska splnitel’né. Uplatnenie symbolov kostola a rieky umožnilo vytvoriť dokonca tzv .hovoriaci erb.
K nim bolo možné celkom vhodne zakomponovať aj atribúty sv. Štefana Prvomučeníka. Tomuto svätcovi bol totiž zasvätený už prvý tunajší, s najväčšou pravdepodobnosťou románsky kostol. Atribútmi sv. Štefana Prvomučeníka sú palmová ratolesť a kniha, od 13. storočia aj kamene.

Vychádzajúc z uvedených súvislosti odporúčam, aby bola koncepcia nového erbu Kostolian nad Homádom nasledovná:

V päte modrého po1okrúhleho štítu strieborné (biele) zvlnené brvno, ktoré bude symbolizovať rieku Homád. Nad ním v rade vedľa seba tri strieborné (biele) kamene, ktoré sú atribútom sv. Štefana Prvomučeníka, ale zároveň ich možno interpretovať aj ako tzv. zamestnanecký symbol predstavujúci tradíciu práce v miestnych kameňolomoch. V strede štítu bude ako hlavný symbol štylizovaný strieborný (biely} obraz kostolianskeho kostola so zlatými (žltými) oknami a strechou, vrátane kríža na veži, pričom v záujme heraldickej čistoty a správnosti musí byť táto štylizácia čo najjednoduchšia, podľa možnosti plošná, reflektujúca iba hlavné charakteristické prvky vonkajšej architektúry kostola.

V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr by potom mali obecné farby tvoriť spolu bielo-žlto-modrú trikolóru. Z nich podľa je zostavená aj vlajka obce.

ZDROJ: Prof. PhDr. Leon Sokolovský, CSc. Katedra archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK Bratislava