Obecné symboly
Erb je v európskej tradícii na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, skupinu osôb, územie, mesto alebo obec.
Napriek relatívnej starobylosti a od 18. storočia aj primeranej veľkosti Kostolian nad Homádom sa doteraz nepodarilo nájsť
doklad na ich historickú pečať, vznik ktorej by s ohľadom na jej sídlištný charakter a miestny význam bolo možné predpokladať najneskôr v období prelomu 18. a 19. storočia.
Tým pádom nie je známy ani znak, ktorý obec v minulosti používala.
Napriek tomu sa nedá vylúčiť , že sa tak skôr či neskôr nestane.
Za danej situácie neostáva teda nič iné, len podobne ako v ostatných takýchto prípadoch pristúpiť k návrhu a následne k prijatiu celkom nového erbu.
Predstavitelia miestnej samosprávy vyjadrili želanie, aby heraldické znamenie tohto erbu predstavovalo kostol a rieku Hornád, prípadne patrocínium spomínaného kostola.
Toto prianie je z heraldického hl’adiska splnitel’né.
Uplatnenie symbolov kostola a rieky umožní vytvoriť dokonca tzv .hovoriaci erb.
K nim bude možné celkom vhodne zakomponovať aj atribúty sv. Štefana Prvomučeníka.
Tomuto svätcovi bol totiž zasvätený už prvý tunajší, s najväčšou pravdepodobnosťou románsky kostol.
V roku 1480 bol na jeho mieste vybudovaný nový, gotický kostol.
Ten bol potom v roku 1774 prestavaný do rokokovo-k1asicistického slohu.
Atribútmi sv. Štefana Prvomučeníka sú palmová ratolesť a kniha, od 13. storočia aj kamene.
Vychádzajúc z uvedených súvislosti odporúčam, aby bola koncepcia nového erbu Kostolian nad Homádom nasledovná:
V päte modrého po1okrúhleho štítu strieborné (biele) zvlnené brvno, ktoré bude symbolizovať rieku Homád.
nad ním v rade vedľa seba tri strieborné (biele) kamene, ktoré sú atribútom sv. Štefana Prvomučeníka, ale zároveň ich možno interpretovať aj ako tzv. zamestnanecký symbol predstavujúci tradíciu práce v miestnych kameňolomoch.
V strede štítu bude ako hlavný symbol štylizovaný strieborný (biely} obraz kostolianskeho kostola so zlatými (žltými) oknami a strechou.
vrátane kríža na veži, pričom v záujme heraldickej čistoty a správnosti musí byť táto štylizácia čo najjednoduchšia, podľa možnosti plošná, reflektujúca iba hlavné charakteristické prvky vonkajšej architektúry kostola.
V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr by potom mali obecné farby tvoriť spolu bielo-žlto-modrú trikolóru.
Z nej bude podľa ustálených vexilologických zásad Heraldickou komisiou MV SR zostavená aj vlajka obce.
ZDROJ: Prof. PhDr. Leon Sokolovský, CSc. Katedra archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK Bratislava
