História obce
Dejiny obce Kostoľany nad Hornádom sú bohaté a siahajú až do obdobia praveku, konkrétne do mladšej doby kamennej – neolitu, z ktorého sa na kostolnom návrší našli v roku 1951 kamenné fragmenty (nástroje) ľudu bukovohorskej kultúry, ktorý obýval toto územie pred 5 000 rokmi.
Oveľa známejšie sú dejinné udalosti z novších dôb. História Kostolian sa konštituovala v priestore už staršieho osídlenia, ktorého počiatok možno nájsť ešte v dobe slovanskej, ide o dediny Ťahanovce, Tepličany, Trebejov, Obišovce.
O čosi mladšia je obec Sokoľ, ktorá vznikla už v čase začleňovania sa územia sa do ranofeudálneho Uhorského štátu.
Sokoľ vznikol v kráľovskom poľovnom revíri a jeho obyvatelia sa venovali sokoliarstvu, teda chovu a výcviku poľovných dravcov, príprave zbraní a pascí, spracovaní ulovenej zveri a podobne.
Čoskoro nad obcou, na konci dlhej doliny Uhrinč, vznikol aj hrad, ktorý sa stal strediskom rozsiahleho majetkového panstva meniaceho viacerých majiteľov.
Počiatky obce Kostoľany nad Hornádom súvisia so vznikom tzv. desiatkového kostola a farnosti, ktorá sa v pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337 spomína ako Alzokole, resp. Alzokolc (teda vo význame Nižný Sokoľ). Názov poukazuje na fakt, že kostol vznikol v pôvodnom katastri obce Sokoľ, južne od nej a slúžil aj pre obyvateľov starobylých Tepličian. Napokon existenciu tohto kostola (rotundy) potvrdili aj archeologické výskumy v rokoch 2015 - 2020.
Okolo kostola musel zákonite vzniknúť aj farský dvorec so sídlom farára a s nevyhnutnou čeľaďou, čo bolo zárodkom neskoršej obce, ktorá svoj názov odvodila od patróna kostola Sv. Štefana.
Medzi ľudom bola však pomenovaná ako Kostoľany, už z roku 1555 máme správu o ľudovom názve obce výstižne ako "Kosceľanka."
Prvú písomnú správu, v ktorej sa Kostoľany spomínajú dôsledne ako rozvinutá dedina – villa, pochádza až z roku 1423. Ide o listinu kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorou daroval panstvo Sokoľ spolu so všetkými dedinami Palóczyovcom.
V tom čase prebehol aj portálny súpis, z ktorého sa dozvedáme, že v roku 1427 boli Kostoľany okrem richtárovej usadlosti zdanené od 9 port, čo znamená, že v uvedenom období mohli mať Kostoľany okolo 60 obyvateľov. Radili sa tým medzi stredne obce priľahlej časti údolia Hornádu, najľudnatejšou dedinou bol Sokoľ (bol zdanený od 20 port).
Dedina pánom z Pavloviec dlho nepatrila. Už v roku 1429 ju kráľ Žigmund, spolu aj s ostatnými dedinami a hradom Sokoľ daroval mestu Košice. To dalo sokoľský hrad zbúrať a ten sa už nikdy neobnovil.
Nakrátko ešte v roku 1440 pripadla obec Peréniovcom, ale to bola len krátka epizóda dejín, už za života kráľa Mateja Korvína sa Kostoľany opäť stali trvalou majetkovou súčasťou Slobodného kráľovského mesta Košice a tento stav pretrval až do konca feudalizmu, teda do polovice 19. storočia.
V roku 1600 bolo v obci 25 obývaných poddanských domov, kostol, fara a škola, teda obec mohla mať okolo 150 obyvateľov.
Kostoľany patrili počas celého obdobia do Šarišskej župy. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna, furmankami predajom produktov na trhu.
Do histórie obce negatívne zasiahli protihabsburgské povstania v rokoch 1604 – 1711, túto periódu môžeme symbolicky označiť aj ako storočie nepokojov, v uvedenom období sužovali obec neúnosné dávky pre armády, pustošenie vojskom, početné požiare a zajatie poddaných.
Cez obec prechádzali vojská a zimovali v jej okolí. Tieto časy pre obyvateľstvo znamenali len útrapy. Navyše začiatkom 18. storočia zastihol krajinu mor.
Situácia sa skonsolidovala až v priebehu 18. storočia. V roku 1715, teda rok po ukončení morovej epidémie a štyri roky po ukončení posledného protihabsburgského povstania sa v Kostoľanoch nachádzalo 7 usadlostí, resp. rodín, obec mohla mať okolo 40 – 50 obyvateľov. Ku koncu storočia sa znova osídlila a relatívne pokojné 18. storočie znamenalo pre Kostoľany obdobie prosperity.
V dedine zrejme už od stredoveku fungoval kamenný mlyn. V 18. storočí sa tu spomína aj pivovar.
Dedina bola sídlom farnosti a od roku 1811 máme správy aj o rímsko-katolíckej škole, ktorá spočiatku slúžila aj pre okolité dediny.
Význam obce vzrástol po rakúsko-maďarskom štátoprávnom vyrovnaní v roku 1867 a v dobe, keď sa cez obec začala budovať Košicko-Bohumínska železnica. Kostoľany sa na prelome storočí stali aj sídlom dôležitých úradov a inštitúcií ako boli notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, lesný úrad, žandárska stanica. V roku 1902 tu vybudovali továreň na výrobu umelých hnojív.
Osobitne rušné boli vojnové udalosti. Počas Slovenského štátu sa obec stala pohraničnou, Košice pripadli Maďarsku. Z druhej svetovej vojny našťastie obec vyšla poškodená len málo, odniesla si to len železničná trať, ktorá bola častým cieľom náletov.
Po oslobodení sa začala nová etapa histórie obce, v roku 1948 sa dostali k moci komunisti a nastal štátny prevrat. Do života zasiahla ideológia a znárodnenie súkromného sektora. V obci naďalej sídlil notársky úrad (do roku 1950), farský úrad, škola, zdravotné stredisko, lesná správa, továreň, železničná stanica a stanica národnej bezpečnosti. Bol postavený kultúrny barak, resp. kino a začal sa rozvíjať bohatý športový, kultúrny a divadelný život. V roku 1959 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo.
Významným medzníkom, ktorý na dlhé desaťročia ovplyvnil vývoj obce, bol rok 1960, kedy došlo k zlúčeniu pôvodne samostatných obcí Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska a Tepličany do spoločnej obce s umelo vytvoreným názvom Družstevná pri Hornáde. Kostoľany tým stratili svoj historický názov a strediskovú úlohu. Obec Družstevná pri Hornáde sa počtom obyvateľov v okrese Košice-okolie radila medzi tretiu najväčšiu obec. Až v novej spoločenskej klíme, v roku 1997, bol vytvorený petičný výbor, ktorý začal pripravovať odčlenenie obce. V roku 1997 sa uskutočnilo prvé a v roku 1998 druhé referendum. Po dlhých rokoch vybavovania všetkých náročných náležitostí vláda SR v roku 2002 odčlenenie obce odsúhlasila a od 1.1.2003 obec Kostoľany nad Hornádom začala písať opäť samostatnú kapitolu svojej histórie.
Text: Anton Medvec