Erb obce Kostoľany nad Hornádom

 Aj keď prvá písomná zmienka o Kostoľanoch nad Homádom pochádza až z roku 1423, ich začiatky siahajú do 12. -13. storočia. Vznikli ako osada pri kostole sv. Štefana Prvomučeníka. Pôvodne patrili medzi majetky hradu Sokoľ. A tak ako sa menili majitelia tohto hradného panstva, menili sa aj zemepáni Kostolian. Od druhej polovice 16. storočia sa napokon stali poddanskou dedinou slobodného kráľovského mesta Košíc. V roku 1600 tvorilo dedinu 25 domov. V roku 1787 mala 46 domov, v roku 1828 ich bolo 82 a v roku 1900 už 504. Obyvatelia boli prevažne roľníci, okrem toho pestovali zeleninu a koncom 19. storočia časť z nich pracovala v dvoch miestnych kameňolomoch. V roku 1960 boli Kostoľany spolu so susednou Malou Vieskou a Tepličanmi zlúčené do jedného administratívneho celku pod názvom Družstevná pri Homáde. Ako obec sa opäť osamostatnili 1. januára 2003. 

Napriek relatívnej starobylosti a od 18. storočia aj primeranej vel'kosti Kostolian nad Homádom sa doteraz nepodarilo nájsť doklad na ich historickú pečať, vznik ktorej by s ohľadom na jej sídlištný charakter a miestny význam bolo možné predpokladať najneskôr v období prelomu 18. a 19. storočia. Tým pádom nie je známy ani znak, ktorý obec v minulosti používala. Napriek tomu sa nedá vylúčiť , že sa tak  skôr či neskôr nestane. Za danej situácie neostáva teda nič iné, len podobne ako v ostatných takýchto prípadoch pristúpiť k návrhu a následne k prijatiu celkom nového erbu. Predstavitelia miestnej samosprávy vyjadrili želanie, aby heraldické znamenie tohto erbu predstavovalo kostol a rieku Hornád, prípadne patrocínium spomínaného kostola. Toto prianie je z heraldického hl'adiska splnitel'né. Uplatnenie symbolov kostola a rieky umožní vytvoriť dokonca tzv .hovoriaci erb. K nim bude možné celkom vhodne zakomponovať aj atribúty sv. Štefana Prvomučeníka. Tomuto svätcovi bol totiž zasvätený už prvý tunajší, s najväčšou pravdepodobnosťou románsky kostol. V roku 1480 bol na jeho mieste vybudovaný nový, gotický kostol. Ten bol potom v roku 1774 prestavaný do rokokovo-k1asicistického slohu. Atribútmi sv .Štefana Prvomučeníka sú palmová ratolesť a kniha, od 13. storočia aj kamene.

Vychádzajúc z uvedených súvislosti odporúčam, aby bola koncepcia nového erbu Kostolian nad Homádom nasledovná: V päte modrého po1okrúhleho štítu strieborné (biele) zvlnené brvno, ktoré bude symbolizovať rieku Homád. nad ním v rade vedľa seba tri strieborné (biele) kamene, ktoré sú atribútom sv. Štefana Prvomučeníka, ale zároveň ich možno interpretovať aj ako tzv. zamestnanecký symbol predstavujúci tradíciu práce v miestnych kameňolomoch. V strede štítu bude ako hlavný symbol štylizovaný strieborný (biely} obraz kostolianskeho kostola so zlatými (žltými) oknami a strechou. vrátane kríža na veži, pričom v záujme heraldickej čistoty a správnosti musí byť táto štylizácia čo najjednoduchšia, podľa možnosti plošná, reflektujúca iba hlavné charakteristické prvky vonkajšej architektúry kostola.

 V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr by potom mali obecné farby tvoriť spolu bielo-žlto-modrú trikolóru. Z nej bude podľa ustálených vexilologických zásad Heraldickou komisiou MV SR zostavená aj vlajka obce.

ZDROJ: Prof. PhDr. Leon Sokolovský,  CSc.  Katedra archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK Bratislava