|
ZDROJ: http://www.minv.sk/?aktuality-kosice&sprava=vypatranie-pachatelov-kradezi-vlamanim Vypátranie páchateľov krádeží vlámaním
23.1.2009 - Policajti vypátrali páchateľov, ktorí sa vlámali do
troch rekreačných chát v chatovej lokalite „Za hlibokým“ v katastri obce
Kostoľany nad Hornádom (okr. Košice –okolie). Zo skutkov bol obvinený 19-ročný
Milan K. z obce Kostoľany nad Hornádom. Tento sa dňa 05.01. 2009 popoludní
spolu s maloletým (13) bratom vlámal do: 2. do chaty 72-ročného Košičana, na ktorej rozbili
vchodové dvere do pivnice, na poschodí vytrhli drevenú okenicu, rozbili
sklenenú výplň okna a odcudzili ručnú benzínovú kosačku, kuchynský príbor,
nože, šálky, sadu gola kľúčov a brašňu s údržbárskym náradím- škoda 925,-€ , 3. do chaty 68-ročnej Košičanky, kde rozbili vchodové
dvere do pivnice, rozbili sklenenú výplň okna a z chaty odcudzili ručnú elektrickú
kosačku, sady kuchynských príborov a nožov, šálky i poháre, ručnú pílku,
drevené sánky, sekery a koberce – škoda 635,-€.
ZDROJ: http://szabosamuel.blog.sme.sk/c/137953/Kostolany-su-nase-a-just.html - Kostoľany sú naše!!!! a just!!
Keď Kosovo vyhlásilo nezávislosť, kopa Slovákov sa neuveriteľne nahnevalo nad osudom úbohého Srbska, ktoré takto stratilo nejakých 12 percent svojho územia, a že čo si to Kosovčania dovoľujú takto sa odtrhnúť a že čo robí OSN. Ja by som chcel pripomenúť, že keď sa niečo podobné udialo priamo v mojom bydlisku, prešlo to viac-menej bez povšimnutia a nikto ani nevolal OSN, nech s tým príde dačo urobiť. A pritom išlo o porovnateľné svinstvo. Veď čítajte! Bývam v obci s nechutným socialistickým menom Družstevná pri Hornáde. Obec sa volá takto, pretože vznikla celkom nedávno, v roku 1960, a to zlúčením dovtedy samostatných dedín Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska a Tepličany. Fajne veľká dedina to bola. Takto krásne to fungovalo celé desaťročia, až kým sa čosi hnusné nestalo - si to predstavte, jedna z troch častí Družstevnej, Kostoľany nad Hornádom, po našom Kosceľany, sa na Družstevnú pri Hornáde okolo roku 2000 začali veľmi hnevať. Vraj že si ich nevšímame či čo, dávame im málo financií, že obecný úrad máme v Malej Vieske, a že sa tam kašle na Kostoľany, a vôbec, Kostoľany si zaslúžia byť osamostatnené. Vypísalo sa i referendum o osamostatnení obce Kostoľany nad Hornádom, avšak referendum bolo výsostne jednostranné, pretože hlasovať mohli iba ľudia z Kostolian. Toto ma neuveriteľne pobúrilo a uvažoval som, že založím voľáku Družstevniansku Pospolitosť a budeme si schovávať tanky a muníciu v garážach a demonštrovať pred obecným úradom (pokiaľ to bude ochotná natočiť STV). Kým som to stihol, Kostoľany už vyhlásili samostatnosť, a – si to svinstvo predstavte – všetci tú samostatnosť uznali! Pritom ide o vysoko nebezpečný precedens. Si to predstavte, nejaká dedina si len tak zmyslí, že sa odtrhne. Ako k tomu príde OSN? Čo keby sa teraz chcelo odtrhnúť Čunovo od Bratislavy? Viete si to predstaviť, k akej katastrofe by mohlo dojsť? Navyše, naše zaspaté obyvateľstvo sa pri osamostatnení obce ani len nepokúsilo o nejaké nepokoje, nerátajúc výbuchy nejakej pyrotechniky presne v momente osamostatnenia obce, ale to bolo asi kvôli tomu, že Kosceľany sa stali samostatnými 1.januára 2003 a tá pyrotechnika búchala z iného dôvodu. Som z toho úplne mimo. Viete čo všetko teraz majú Kostoľany čo my nemáme? Železničnú stanicu, ZŠ pre prvý a druhý ročník, železiarstvo, zdravotnícke stredisko a potraviny i v nedeľu otvorené! A viete čo je najhoršie? Do Družstevnej pri Hornáde nechodia skoro žiadne autobusy, a človek teraz keď chce do Košicoch ísť, musí nastúpiť na vlak alebo autobus v Kostoľanoch! Podľa mňa Kostoľančania sa teraz škodoradostne uškŕňajú, že ako nás to len oni preháňajú, že oni sa nám nemusia takto podliezať, že sa nemusia toľko trepať na autobus keď chcú ísť do Košíc. Myslím že nám závidia, lebo my máme na rozdiel od nich aj kulturák, a hlavne, Družstevná pri Hornáde je furt väčšia ako Kostoľany – ešte stále sú to dve dediny zlúčené do jednej. Ale v hlave mi stále máta myšlienka o obnovení impéria Veľkej Družstevnej v plnej sláve. Ale to najprv musím získať na svoju stranu OSN aj EÚ. Som im aj písal list o tejto poľutovaniahodnej udalosti, avšak odpovede som sa dočkal len od EÚ – odpísali mi dačo, že „Ustavno podlago za delovanje Republike Slovenije v Evropski uniji predstavlja 3.a člen Ustave RS, ki določa pogoje in postopek za prenos izvrševanja dela suverenih pravic na mednarodne organizacije, ureja referendum o prenosu izvrševanja dela suverenih pravic na mednarodne organizacije, določa razmerje med pravnim redom Slovenije in pravnim redom EU ter na ustavni ravni opredeljuje razmerje med državnim zborom in vlado pri delovanju v EU“. No super, pomýlili si nás so Slovinskom. Už zase. OSN na môj list nereagovali, im asi tých listov chodí ešte viac. Už päť rokov som touto situáciou hlboko znechutený. Čo robí OSN? Čo robí EÚ? Budú sa dediny odtrhávať ako si len zmyslia?? Kostoľany nad Hornádom sú Družstevná pri Hornáde! Vrútky sú Martin!! Smižany sú Spišská Nová Ves!!!! Naveky vekov amen!!!!!!!! Samuel Szabó
ZDROJ: Korzár
18.4.2008
... K podobným skutkom dochádza pravidelne...Fašistické symboly nastriekal sprejom neznámy páchateľ na steny budovy a podchodu železničnej stanice v Kostoľanoch nad Hornádom v okrese Košice-okolie. Okrem šiestich hákových krížov a dvoch nápisov SS na stanici tým istým sprejom páchateľ nastriekal podobné symboly aj na budovu bývalého kina v obci...
ZDROJ: www.bleskovky.sk 28.2.2008 - V
Kostoľanoch nad Hornádom vyčíňali sprejeri - extrémisti
Symboly fašizmu nastriekal neznámy páchateľ na budovu
a podchod železničnej stanice v Kostoľanoch nad Hornádom okres Košice - okolie.
Ako agentúru SITA informovala košická policajná hovorkyňa Jana Demjanovičová,
šesť hákových krížov a dva nápisy SS nastriekal aj na bývalé kino. Škodu na
budovách zatiaľ nevyčíslili. Vyšetrovateľ už začal trestne stíhať za podporu a
propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
ZDROJ: www.rimkat.sk 06.1.2008 - Kostoľany nad Hornádom majú nové pastoračné centrum Počas vianočných sviatkov košický arcibiskup –metropolita Mons. Alojz Tkáč požehnal na svojej pastoračnej návšteve v Kostoľanoch nad Hornádom nové pastoračné centrum. Pri príležitosti odpustovej slávnosti sv. Štefana, ktorému je kostol je zasvätený požehnal Pastoračné centrum, ktoré vzniklo po generálnej oprave starej farskej budovy . Podľa slov farára Stanislava Strončeka počítali s minimálnymi nákladmi ale nakoniec si oprava vyžiadala 400 000 Sk. Pán arcibiskup po návšteve prezradil, že „veľmi pekne to opravili, priestory rozšírili , dali nový mobiliár a v ojedinelých prípadoch tak môže sa tam slúžiť aj sv. omša. Samozrejme, že som upozornil tamojšieho pána farára, aby priestor mladí využívali decentne, chápem, že sa chcú zabaviť, ale v takej miere, aby potom v prípade potreby mohli sa tam konať aj bohoslužby.“ Vo svojej homílii povzbudil veriacich k solidárnosti s trpiacími a prenasledovanými pre vieru a upozornil na skutočnosť vychádzajúcu zo Skutkov apoštolov, „ spomenul som, že sv. Štefan vyčítal vtedajším židom ich zatvrdilosť a neochotu prijať evanjelium a poslanie Mesiáša, no a s tým je spojené akési moje začudovanie, že po toľkých rokoch nedorástli Židia do tej situácie, aby prijali Mesiáša, teda Ježiša Krista. A stratili už, dá sa povedať, všetku nádej, pretože okolnosti, ktoré sú v sv. meste, v Jeruzaleme, jasne nasvedčujú, že Mesiáš, židovský národ, ako si to predstavujú ortodoxní Židia, nepríde, pretože na sv. hore, namiesto jeruzalemského chrámu, sú dve moslimské mešity, ďalej je zamurovaná Zlatá brána, kade má Mesiáš prísť, a dokonca pred Zlatou bránou je vlastne zriadený cintorín a vieme, že židia pokladajú cintorín a hroby za nečisté miesto, a Mesiáš nemôže ísť na cintorín, pretože by sa poškvrnil. No a pripomenul som aj veľmi háklivú záležitosť, že my pociťujeme istý negatívny postoj vo viacerých prípadoch, postoj našich starších bratov vo viere, a to sa týka okolností verejného aj náboženského života. Aj záležitosť okolo biskupa Vojtašáka, je podnetom k tomu, aby sa naši bratia, starší bratia vo viere, nad týmto postojom, voči nám kresťanom, katolíkom, zamysleli, pretože my vlastne žijeme zo starého zákona. Veď modlitby, ktoré denno-denne prednášame, teda sú to žalmy, ktoré sa modlíme denno-denne, potom čítame z prorockých kníh, alebo iných kníh starého zákona, to je fundament našej viery. No, máme pozitívny postoj k nim, tak očakávame aspoň takýto pozitívny postoj, aj našich bratov vo viere, aj voči nám.“
ZDROJ:
Pravda 4.12.2007 (Výňatok) - Obce bojujú s čiernymi skládkami odpadu
Takmer všetky obce na Slovensku bojujú s
čiernymi skládkami, ktoré vznikajú v ich blízkosti. Viacerí starostovia tvrdia,
že snahu zabrániť šíreniu nelegálnych smetísk im komplikuje nedostatok peňazí.
Napriek tomu sa niektoré obce čiernych skládok dokázali zbaviť, napríklad
osadením závor na prístupových cestách. "V minulom
roku sme odstránili dlhé roky zanedbávanú skládku, stálo nás to 250.000
korún," uviedol
starosta obce Kostoľany nad Hornádom pri Košiciach Vladimír Redaj. Väčšinu
smetísk pri cestách majú podľa Redaja na svedomí obyvatelia obce. Starosta však
zatiaľ pokutu nikomu neuložil, skládky totiž vznikali v minulosti, v súčasnosti
je situácia podľa neho lepšia...
ZDROJ: Slovenský rozhlas
(Rádio Regina) 18. februára 2007 Slovenský rozhlas (Rádio Regina)
vysielal O Kostoľanoch nad Hornádom v rámci relácie Zvony nad
krajinou 18. februára tohto roku v čase od 13:05 do 14:00 hod. Chceli sme
na našej web stránke pre tých, ktorí nesledovali tento zaujmavý
program uverejniť aspoň krátke úryvky. Administrátor stránky sa obrátil
mailom na rádio Regina a tu je odpoved: "nasu korespondenciu urcite
nepovazujte za suhlas o dalsom sireni a akomkolvek manipulovani so zvukovym
zaznamom, ktory je majetkom Slovenskeho rozhlasu... Na tieto zalezitosti by Vas
mali upozornit v Archive SRo Bratislava pri vyziadani nahravky. Informujem Vas
radsej v predstihu, aby ste sa vyhli pripadnym sankciam".A tak, žiaľ,
žiadne úryvky na webe nebudú, aj keď záznam máme... Týmto ďakujeme
Slovenskému rozhlasu za "podporu" internetu. 30.8.2007 Administrátor
ZDROJ: Korzár 1.4.2006 - Hornád
na viacerých miestach opustil koryto
*** ZDROJ:
Obecné noviny, ročník XV, číslo 34, 16.8.2005 - Odzrkadľovanie
minulosti obce Kostoľany nad Hornádom prostredníctvom výstavy Celý
článok si môžete prečítať tu:
ZDROJ: Korzár 6.7.2005 - Zabil kamaráta na život a na smrť Ako po tuhom zápase podupaná a rozrytá tráva na dvore jedného z
rodinných domov na Hrubečskej ulici v obci Kostoľany nad Hornádom bola ešte aj
včera jediným svedkom tragédie, ktorá sa tam odohrala v nedeľu popoludní.
Udalosť doslova šokovala celé okolie. Majiteľ domu 47-ročný Ján N. zo zatiaľ
nezistených dôvodov usmrtil 42-ročného Petra Š. "Páchateľ doposiaľ nezisteným predmetom spôsobil Petrovi Š. šesť
bodnorezných rán do oblasti hlavy a krku a dve bodnorezné rany do oblasti
pravého ramena, v dôsledku ktorých menovaný na mieste zomrel," informovala
nás zástupkyňa tlačovej hovorkyne Krajského riaditeľstva (KR) PZ v Košiciach
Oľga Lukáčová. Ešte kým pre nebohého prišla pohrebná služba a podozrivého z
vraždy odviezla polícia, obcou sa začali šíriť rôzne dohady, čo sa vlastne
stalo. "Nielen ja, ale asi každý,
kto ich poznal, je v šoku," povedala nám pani Alžbeta N., ktorá
vraj oboch videla živých ako posledná. "Prečo?
Obaja boli slobodní, ale predovšetkým kamaráti na život a na smrť. Peter bol
kedysi operovaný na hlavu a taký akýsi spomalený. Janko sa o neho staral, varil
mu, Peter k nemu chodieval aj na raňajky. Naozaj nechápem, ako k tomu mohlo
dôjsť. Keď Ján Petra dopichal, videla som ho, ako plače nad mŕtvolou svojho
kamaráta a nevie sa s tým vyrovnať." Podľa ich ďalšej susedy obaja
spolu nielen jedávali, ale údajne i popíjali. Kým niektorí obyvatelia obce
poznali Jána N. ako vynikajúceho majstra murára, ktorý aj keď bol nezamestnaný,
celkom slušne zarábal na fuškách, o nebohom Petrovi sa vyjadrovali celkom inak.
"Bol to obyčajný pijan, ktorý
cítil u Janka peniaze a využíval to," uviedol 67-ročný Ladislav K. "Viem, že hocikedy prišiel k Jánovi
domov aj o tretej nadránom kvôli pálenke." Vyšetrovateľ Úradu
justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Košiciach už začal trestné stíhanie vo
veci pre trestný čin vraždy, prípad je v štádiu vyšetrovania. Jána N. mohli
policajti vypočuť až v pondelok, lebo v čase spáchania skutku bol pod vplyvom
značného množstva alkoholu.
ZDROJ: http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/perunovcismakarom1108994820.phtml Prvenstvo na medzinárodnom nohejbalovom turnaji v kategórii trojíc
Czech Open, ktorý sa uskutočnil cez víkend v českom Přerove, si vybojovali
hráči ligového výberu Česka pred Plzňou. Na konečnom 3. mieste skončil tím
Kostoľany nad Hornádom, v drese ktorého sa predstavili slovenskí reprezentanti
Martin a Patrik Perunovci spolu s Richardom Makarom. V rámci podujatia sa
predstavili v dvoch exhibičných dueloch pod vedením reprezentačného trénera
Gabriela Viňanského aj ženy SR, ktoré v zápase v kategóriách dvojíc i trojíc
ťahali za kratší koniec a prehrali 0:2 na sety. Slovenky nastúpili v zložení
Lucia Čolláková, Jarmila Šateková (obe DPMK Košice) a Gabriela Viňanská (NK
Zalužice).
ZDROJ: Cassovia.Sk/http://www.cassovia.sk/
Kostoľany
nad Hornádom/Košice 26. september 2004 (TASR) - Pri príležitosti 60. výročia úmrtia prvej slovenskej
olympijskej medailistky a majsterky sveta Matyldy Pálfyovej-Marekovej
uskutočnila sa v piatok v jej rodnej obci Kostoľany nad Hornádom pietna
spomienka, pri ktorej slávnostne odhalili pamätnú tabuľu na budove miestneho
Obecného úradu.Matylda Pálfyová bola členkou strieborného družstva športových
gymnastiek na OH 1936 v Berlíne a zlatého družstva ČSR na MS 1938 v Prahe. Jej
meno už nesie od roku 1996 aj ulica v Družstevnej pri Hornáde a pripravuje sa
vydanie monografie.V podvečer tejto skvelej gymnastke, ktorá tragicky zahynula
23. septembra 1944 v Malých Brestovanoch ako 32- ročná, slávnostne odhalili
pamätnú tabuľu aj v budove Východoslovenskej energetiky a.s. v Košiciach.
Športovkyňa tu pracovala v rokoch 1934-37 ako korešpodentka vo vtedajších
Východoslovenských elektrárňach úč. spol. Košice. Na slávnostných aktoch sa
zúčastnili zástupcovia SOV, SOA, zlatí olympijskí medailisti pästiar Ján
Zachara a jubilujúci futbalista František Kunzo, členovia košického
olympijského klubu na čele so strieborným medailistom z OH 1964 v Tokiu,
futbalovým brankárom Antonom Švajlenom a ďalší hostia. *** ZDROJ:
Slovenský olympijský výbor, www.olympic.sk KOŠICE 24. septembra 2004 (SITA) - Pamätnú tabuľu prvej slovenskej
olympijskej medailistke Matylde Pálfyovej odhalili v piatok slávnostne vo
vestibule administratívnej budovy Východoslovenskej energetiky a.s. (VSE) na
Mlynskej ulici v Košiciach. Matylda Pálfyová priniesla medailu v roku 1936 z
XI. olympijských hier v Berlíne ako členka československého družstva v
športovej gymnastike. "Budovu VSE sme pre umiestnenie tabule zvolili
preto, že Matylda Pálfyová tu v rokoch 1934-1937 pracovala ako korešpondentka,"
uviedol Marián Kafka z košického Olympijského klubu. Autorom pamätnej dosky
prvej slovenskej olympijskej víťazke je Radovan Gonos. Podobnú tabuľu v piatok
odhalili aj v jej rodných Kostoľanoch. Olympijský klub v septembri vydáva aj
monografiu o Matylde Pálfyovej. Autorom pamätnej dosky prvej slovenskej
olympijskej víťazke je Radovan Gonos. Podobnú tabuľu v piatok odhalili aj v jej
rodných Kostoľanoch. Olympijský klub v septembri vydáva aj monografiu o Matylde
Pálfyovej.
ZDROJ: http://www.katnoviny.sk/Kn_2004/31_2004/z_domova.htm Kostoľany nad Hornádom - Členovia klubu dôchodcov sa 9. júla 2004
zúčastnili na výlete na Festival európskych ľudových remesiel v Kežmarku, ktorý
zorganizovali v spolupráci s miestnym Obecným úradom. Po ceste sa zastavili v
obci Žakovce, aby na vlastné oči videli ovocie práce miestneho farára Mariána
Kuffu, ktorý sa stará o bezdomovcov, opustených a postihnutých ľudí. Všetci tu
pocítili Pánovu vôľu a pomocnú ruku a plní dojmov, že aj v 21. storočí sa dejú
zázraky, sa vrátili domov.
ZDROJ: Korzár 30.7.2003
- V Družstevnej pri Hornáde zúri vojna o pozemky Okolo
takmer trinásť rokov chátrajúcej budovy pri areáli štadióna v Družstevnej pri
Hornáde zavládol čulý stavebný ruch. Vedenie obce sa rozhodlo, že tam vybuduje
54 obecných nájomných bytov. Aj keď ich kolaudácia by mala byť už v apríli
budúceho roku a mala by aspoň sčasti vyriešiť bytové problémy prevažne mladých
rodín, údajne sa vôbec nemalo s rekonštrukciou budovy kde mali byť pôvodne
napríklad šatne pre športovcov či priestory na kultúrne vyžitie obyvateľov
obce, začať. Prečo? Celý areál je totiž právne nevysporiadaný a už dlhé roky sa
oň sporí miestna samospráva zastúpená v súčasnosti starostom Jánom Sučkom a
vedenie bývalej telovýchovnej jednoty a teraz Občianskeho združenia Štart. "Správca areálu a predseda športového
klubu v jednej osobe Andrej Sabol si celé roky robí s týmto pozemkom čo
chce," povedal nám starosta. "Pozemky
prenajíma kadekomu, pritom areál štadióna aj spomínané budovy patria obci. Od
januára tohto roka je športový klub v konkurze, jedenásť veriteľov žiada od
klubu 12,7 milióna korún. Obec má na pozemky i budovy od roku 1994 list
vlastníctva, ktorý platí dodnes." Podľa J. Sučka, v roku 1977 bol
dobudovaný štadión, šatne i tribúna. Majetok bol v správe miestneho národného
výboru. O desať rokov neskôr, podľa zákona o presune majetku, odovzdala ho obec
do správy okresného národného výboru a ten telovýchovnej jednote. Po vzniku
obecných úradov, v roku 1991, bol majetok, v zmysle zákona 138 z roku 1991
prevedený do vlastníctva obce. "Žiaľ,
v rokoch 1991, až 1994 sa v obci rozvíjala veľká futbalová aktivita. Obec bola
vtedy, aspoň myslím, v tretej či štvrtej lige. No a tak sa vtedy obec veľmi o tento
majetok nestarala. Všetko bolo pod kuratelou telovýchovnej jednoty. Tá sa
medzitým pretransformovala na občianske združenie. Išlo vtedy o akúsi tichú
spoluprácu, všetko si riadili športovci. Štadión chátral, ryžovali sa tam
finančné prostriedky, ale nič sa do areálu neinvestovalo," dodal J.
Sučko. Andrej Sabol tvrdí, že všetko je trochu inak, ako hovorí starosta. Podľa
jeho slov, práve obec konala protiprávne, čo sa týka spomínaného majetku. Zašlo
to dokonca tak ďaleko, že vedenie občianskeho združenia podalo v súvislosti so
stavaním bytov v areáli štadióna návrh na trestné stíhanie, zatiaľ na neznámeho
páchateľa. Štart začal vyvíjať hospodársku činnosť v roku 1980. V rokoch 1986
až 1988 dosahovali ročné hrubé obraty okolo šesť až deväť miliónov korún. "Bolo to asi tri až štyrikrát viac, ako
mal vtedajší miestny národný výbor rozpočet," uviedol A. Sabol. "Z týchto peňazí sme pomáhali vybudovať
napríklad cesty a chodníky v obci. Vybudovali sme atletickú dráhu, posilňovňu,
dielne, tenisové kurty. Čo sa týka areálu štadióna, prvý spor nastal už v roku
1997, keď nás vyzvali, aby sme vypratali areál. Obhajovali sme sa, súd konal.
Aby mohlo byť vydané záverečné rozhodnutie, malo vedenie obce, ako žalobca,
zaplatiť súdu správny poplatok stotisíc korún. Pán starosta, napriek tomu, že
poslanci odsúhlasili túto sumu, peniaze nezaplatil. A tak súd zastavil konanie.
Pritom sme presvedčení, že by rozhodol v náš prospech. Podali sme preto návrh
na určenie vlastníctva. Dodnes o tomto spore nebolo rozhodnuté. Čo sa týka novostavby
v areáli štadióna, obec tam vôbec nemala začať stavať. My sme tam zainvestovali
spolu s vedením vtedajšieho JRD približne dvanásť miliónov. Podali sme návrh na
trestné stíhanie. V januári tohto roku totiž dal ktosi túto novostavbu zapísať
do katastra na list vlastníctva obce, bez žiadnych tiarch v prospech
dovtedajších investorov." O svojej pravde je teda presvedčený
starosta J. Sučko i A. Sabol. Pravdepodobne o všetkom bude teda musieť
rozhodnúť súd. Kedy, to ukáže čas.
ZDROJ:
http://www.statistics.sk/webdata/slov/edicny/cisronove.htm
Doplnili sa nové obce 582425 Dolné Lefantovce, 582514
Kostoľany nad Hornádom, 582522 Potônske Lúky, 582549 Nový Svet, 582638 Malá
Mača, 582697 Bádice, 582719 Štitáre, 582816 Žitavany s účinnosťou od 6. 12.
2002 (deň vykonania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí) . Zmenili sa
názvy obcí: 545635 Lefantovce na Horné Lefantovce, 506109 Kalnica na Kálnica,
543349 Matejovce na Matejovce nad Hornádom s účinnosťou od 6. 12. 2002.
ZDROJ: http://www.cassovia.sk/kostoly/kostolany/ Poloha: 258
metrov nad morom, 9 km na sever od Košíc. Kostol stojí na kopci nad obcou. Patrocínium:
Farský kostol sv. Štefana prvomučeníka (katolícky) Datovanie: Pôvodne
gotický kostol, postavený v roku 1480 mestom Košice. V roku 1774 bol úplne
prestavaný v barokovo - rokokovom štýle. Obec: Dedina pravdepodobne
vznikla okolo kostola sv. Štefana v poli na polceste medzi dedinami Sokoľ a
Tepličany. Tento kostol sa spomína v súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332
- 1337. Najstaršia správa o samotných Kostoľanoch je až z roku 1423. Architektúra:
a. Loď: jednoloďový kostol b. Presbytérium: s polkruhovým uzáverom z 18.
storočia, z väčšej časti zachovaným murivom staršieho gotického presbytéria z
2. pol. 15. storočia c. Sakristia: pristavaná na severnej strane
d. Veža: vtiahnutá do pôdorysu lode e. Poznámky: Kostol
po prestavbe v 18. storočí úplne stratil svoju pôvodnú stredovekú podobu. O
gotickom pôvode ale svedčí, okrem pôdorysnej dispozície, aj neobvykle vysoká a
štíhla stavba. Zvyšky spomínaného pôvodného ranogotického kostola sv. Štefana
však musíme hľadať buď na mieste terajšieho kostola, ktorý má opačnú orientáciu
(S-J), alebo v jeho blízkosti na temeni kopca nad dedinou. Pri obhliadke miesta
sme však nenarazili na žiadne viditeľné relikty po zaniknutej architektúre. ZDROJ: http://www.intas.sk/intas/sponzor.html Kultúrna
oblasť: Folklórna skupina KARIČKA z obcí Kostoľany nad Hornádom a Družstevná
pri Hornáde * 24 ročná tradícia folklórnej skupiny * piesne a pásma zo života ľudí
na dedine, zamerané na región oboch obcí * v
decembri 2003 nahrané CD pod vedením Mgr. Milana Rendoša so sprievodom ľudovej
hudby Železiar
ZDROJ: http://www.ppfound.sk/adresy/instrum.htm
Adresár ľudovej kultúry – hráči na hudobné nástroje - fujara, píšťala: Ondrej HLUBEŇ, Dlhá 12, Kostoľany
nad Hornádom, 044 31 Družstevná nad Hornádom okres Košice – okolie, tel. 055
698 14 65 |
|
|---|
Odporúčané web stránky
