Turistika a pamiatky

Turistiké zaujímavosti obce a jej okolia

Naša obec sa nachádza v prekrásnom malebnom prostredí Hornádskej doliny a horského celku Čierna hora.

medzi

zdroj: keturist.sk

Obec je vstupnou bránou do hornádskej doliny, ktorá je prímestskou rekreačnou oblasťou mesta Košice.
Dobrá poloha obce a atraktívne prírodné prostredie tu vytvárajú ideálne podmienky pre pobyt na vidieku.

V samotnej obci a jej širšom okolí sa nachádza mnoho zaujímavostí, prírodných i kultúrnych pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť.Pamiatky v obci

Farský kostol sv. Štefana – protomartýra

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Štefana – protomartýra, ktorý bol postavený v roku 1480 v gotickom slohu.

kostolany21

zdroj: keturist.sk

V roku 1774 bol kostol prestavaný v rokokovo-klasicistickom slohu.
Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou.
Presbytérium je zaklenuté vysokou českou klenbou, v lodi sú tri polia pruskej klenby.
Vonkajšia architektúra sa sústreďuje na štítové priečelie, členené nárožnou a dvoma pilastrami vysokého radu, medzi ktorými je rokokový vstupný portál.
Na portáli je letopočet výstavby kostola (AD 1774) a supraporný reliéf s poprsím sv. Štefana–kráľa.
Veža má nárožné pilastre a terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dopadá baroková baňa so slepou laternou.
Kostol je evidovaný ako kultúrna pamiatka.

Vodný mlyn

V obci sa zachovala aj významná technická pamiatka vodný mlyn, ktorý bol postavený v 18. storočí.

mlyn

zdroj: keturist.sk

V rokoch 1922-1923 bol kompletne renovovaný a bol tam nainštalovaný aj nový mechanizmus od Karola Poledniaka.
Turbínu mal zo Švajčiarska.
Mlela sa tam múka jačmenná a ovsená na otruby pre statok.
V mlyne boli aj stupy, na ktorých ženy búchaním veľkých kladív opracovávali konope.
Pomliaždené konope sa pripravovalo na ďalšie spracovanie.
Aj keď dedina v tom čase ešte nebola celkom elektrifikovaná, v mlyne už prúd mali, lebo mlynár mal vlastnú elektrárničku.
Poslednými majiteľmi mlyna bola rodina Fedákovcov.
V mlyne bol aj píla-gáter.
Rezali na ňom drevo a dosky.

Murované sedliacké domy

Tradičné domy boli pomerne dlhé jednotraktové stavby s priečelím orientovaným k ceste.

20151106_085544

zdroj: keturist.sk

Úzke a dlhé pozemky sa ohradzovali drevenými latkovými plotmi, „palanky“.
Pred každým domom bola starostlivo upravovaná „predňa zahradka“ s rôznymi kvetmi.
Domy boli valkové, z nepálených tehál, ale aj z kameňa.
Novšie už z tehál.
Strecha bola sedlová, v čele s valbou, pokrytá najprv slamou, neskôr škridlou.
Na čelnej fasáde boli dve okná s pôvodnými stolárskymi prvkami.
Na dvorovej časti bolo okno z izby, dvere, dve okná z kuchyne a dve malé komorové okná.
Neskôr sa stavali domy s krytou do dvora otvorenou chodbou – „ganek“.
Bol drevený, alebo murovaný.
Domy pozostávali väčšinou iba z jednej izby -„chiža“-, kuchyne -„kucheň“- a komory.
Novšie mali v zadných častiach hospodárske priestory „chľevki“.
Na dvore nechýbali hospodárske zvieratá, napríklad „kuri“, „huši“, „šviňe“, „kravi“ a väčší gazdovia mali aj kone.
Súčasťou dvora bolo aj „humno“ a „šopa“ na odkladanie dreva, rôzneho náradia a potrieb – „sersan“.
Vnútorné zariadenie bolo jednoduché, ale účelné.
Väčšinou iba v prednej izbe bola drevená podlaha -„diľe“.
Vysoké postele boli vystlané slamou, neskôr používali slamníky „stružľak“, na ktorých bolo veľa perín a vankúšov -„zahlavki“.
Súčasťou zariadenia boli dve druhy truhlíc.
Jedna so zdvíhacou doskou -„lada“ a druhá so zásuvkami „kasňa“.
Neskôr na uloženie šatstva slúžili aj skrine -„šifoner“.
Kuchyňa bola centrom celodenného diania.
V rohu stála veľká murovaná pec s liatinovou platňou na varenie -„šparhet“.
Na stene bol zavesený veľký kríž a množstvo maľovaných tanierikov a obrázkov.
Nechýbala dlhá lavica a masívny stôl.
V komore sa ukladali nevyhnutné veci v domácnosti ako napríklad „koritka, žochtar, drušľak, kantka, grati, harčki, šito,
zbušek, pajstruna“ a pod.

Pešia turistika a naučný chodník

Pešia turistika (zdroj info: keturist.sk)

Z obce vychádza modrá turistická značka smerom k rázcesníku Kráľova studňa, kde sa napája na červenú magistrálu (Cesta hrdinov SNP) vedúcu ďalej buď severozápadne na sedlo Repy (803 m n.m.) alebo južným smerom k chate Hrešná.

20140928_082929

zdroj: keturist.sk Arturova skala (790 m n.m.)

Nad sedlom Repy (803 m n.m.) sa nachádza Vysoký vrch (851 m n.m.), z ktorého pekný výhľad na blízke i vzdialené okolie.
Na sklanom hrebeni medzi vrchom Čečatová (773 m n.m.) a Vysokým vrchom (851 m n.m.) sa nachádza vrch Biela skala (806 m n.m.) .
Pri červenej magistrále sa nachádza Arturova skala (790 m n.m.) vrcholová kóta s nadhernym výhľadom, ktorá je ukrytá v blízkosti južného výbežku Bielej skaly (806 m).

Náučný chodník Ku Kráľovej studni

Pri návšteve nášho malebného kraja by ste určite nemali obísť náučný chodník „Náučný chodník Kráľova studňa“.

studna

zdroj: keturist.sk

Náučný chodník Ku Kráľovej studni je líniový samoobslužný náučný chodník (NCH) s prírodovedným, kultúrnym a historickým zameraním.
Čiastočne zasahuje do Chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy, ktoré bolo vyhlásené za účelom zabezpečenia prežitia a rozmnožovania
biotopov vtákov európskeho významu a sťahovavých vtákov.
Trasa je dlhá 7 km a prevýšenie 435 m.
Čas potrebný na absolvovanie cieľovej trasy k prameňu Kráľova studňa je individuálny a pohybuje sa od 2 1/2 hodiny do 3 hodín.
Popri trase sú vybudované odpočívadlá s ohniskami.
Trasa začína od železničnej stanice a následne prechádza obcou.
Od ŽS Kostoľany nad Hornádom na námestíčko pri starej škole k Ľudovému domu a kostolu.
Ďalej vedie po ulici Malek k Hornádu a pokračuje sokoľskou cestou pred vlek, kde mení smer do doliny Strašného potoka, ktorým
povedie k prameňu Irinka.
Odtiaľ cez dolinu Brodek, s možnosťou odbočiť na vyhliadku na Zimalovej lúke, potom cez Pytliacku drážku ku Kráľovej studni.

Naučný chodník pozostáva z deviatich informačných panelov:
Panel č. 1.: Obec Kostoľany nad Hornádom (história obce Kostoľany nad Hornádom)
Panel č. 2.: Ľudová kultúra a tradícia (miestna expozícia života ľudu v minulosti)
Panel č. 3.: Farský kostol sv. Štefana – kultúrna pamiatka
Panel č. 4.: Rieka Hornád a okolité mokrade
Panel č. 5.: Strašný jarok s druhovým bohatstvom obojživelníkov a rastlinstva
Panel č. 6.: Prameň Irenka (obľúbené miesto odpočínku)
Panel č. 7.: Pytliacka drážka
Panel č. 8.: Prameň Kráľova studňa
Panel č. 9.: Obec Sokoľ

Žltá trasa:

Panel č.1.: Zákutia Hrubečského potoka

Prírodné zaujímavosti

Rieka Hornád (zdroj info: keturist.sk)

Rieka Hornád pramení na severných svahoch Kráľovej hole, preteká vápencovým masívom Slovenského raja, cez Spišskú Novú Ves a
Hornádsku kotlinu, aj cez ďalšie vápencové pohorie Čierna hora a po 193 kilometri opúšťa územie Slovenska.

img_4992

zdroj: keturist.sk

Úsek rieky medzi Kysakom a Kostoľanmi nad Hornádom patrí k tým zachovalejším, s peknými vŕbovými a jelšovými brehovými porastmi,
so štrkovokamenitým dnom, niekoľkými meandrami, aj kratšími ramenami a ostrovmi pri Trebejove a Sokoli.
Prietoky Hornádu sú v tomto úseku výrazne ovplyvňované vodnou nádržou Ružín.
Povyše Kostolian bola v 90-tych rokoch 20. storočia postavená malá vodná elektráreň, ktorá významne pozmenila charakter toku aj
koryta rieky.
Úplne prehradila a spomalila tok Hornádu, nad kaskádou elektrárne dochádza k zvýšenej sedimentácii a vytvárajú sa tu bahnité nánosy.
Bariéru v migrácii rýb sa snaží riešiť rybochod postavený pri pravom brehu rieky.

Mapy

Turistiká

Pozri mapu na celej ploche obrazovky

Cykloturistická

Pozri mapu na celej ploche obrazovky

Share

Počasie

Kostoľany nad Hornádom - meteorologická predpoveď
 Všetky práva vyhradené pre Kostoľany nad Hornádom © 2011-2017 Keturist
↓

od 1.5.2010
TOPlist